V roku 2015 som začal uvažovať o tom ako by sme čo najlepšie vedeli sprostredkovať objektívne informácie o démonizovaných hadoch ale aj jaštericiach a pre širokú verejnosť neznámej korytnačke. Práve audiovizuálny dokument som vyhodnotil ako najvhodnejšiu formu pri ktorej by sa nemalo interpretovať jeho posolstvo inak.
Ak sa spýtate fotografov prírody aké je najfascinujúcejšie divadlo odohrávajúce sa v slovenskej divokej prírode, dovolím si tvrdiť, že odpoveď bude u 90% fotografov rovnaká - jelenia ruja.
Moja fotografia hrajúcich sa líšok sa stala fotografiou dňa na asi najlepšom slovenskom foto portály www.ephoto.sk . Keďže väčšinou tu vyhrávajú fotografie krajiniek, veľmi ma to potešilo.
Po minuloročnej strastiplnej ceste za orliakmi do Poľska sme sa tento rok rozhodli vybrať sa tam o niečo skôr. Október sme zvolili preto aby sme skúsili fotografovať orliaky v príjemných jesenných farbách. Oproti minuloročným 24 hodinám na ceste sme to tento rok zvládli za 7 hodín 
.
Keď som pred troma rokmi kupoval starší dom s potokom za plotom jednou z prvých myšlienok bolo prianie aké by to bolo skvelé keby mi tam zahniezdil rybárik. Podmienky na to sú dokonalé. Strmé brehy na okraji lúky a blízkosť priehrady mi dávali nádej. Prvé dva roky ostali brehy bez povšimnutia, no tento rok sa to stalo.
Tento rok sa mi podarilo vyfotografovať pár vysnívaných vecí. Určite ale najväčším splneným snom bolo fotografovanie medveďa hnedého (Ursus arctos). Sníval som o tom niekoľko rokov ale až tento sa mi to podarilo.
Tento týždeň som sa konečne dočkal dlho očakávaného tela Canon 7D MKII. Hovorí sa o ňom už niekoľko rokov a podľa špecifikácie pôjde o minimálne rovnako úspešný model ako bol jeho predchodca. Keďže sa mi doma vyskytli 3 rôzne telá rozhodol som sa spraviť test a zistiť ako si táto novinka povedie. (10.11.2014 – doplnený detailnejší pohľad na konár)
Začiatkom decembra minulého roka sme sa s Tiborom a Dominom vybrali fotografovať divoké orliaky morské (Haliaeetus albicilla) do Poľska. Zopár orliakov síce žije aj u nás ale vyfotografovať ich je beh na dlhé trate. Preto sme sa rozhodli si to uľahčiť a navštíviť fotokryt poľského fotografa Marcina Nawrockeho pri ktorom prikrmuje orliaky už 8 rokov. I keď sme si mysleli, že to bude jednoduché celá cesta bola “skúškou ohňom”. Rozprávanie bude viac o ceste ako o fotení ale pre mňa to bol zážitok na ktorý budem roky spomínať
Aj takto by som mohol zhrnúť snahu vyfotografovať quetzal počas februárovej výpravy v Kostarike. Pre 3 rokmi som nemal ani zďaleka toľko šťastia ako teraz. Síce som quetzala videl ale fotografie čo som spravil nestály zato aby boli zverejnené . Tentokrát sme videli a fotografovali quetzalov celkom 3 rána a vzniklo fotografie s ktorými som veľmi spokojný.
Pred pár týždňami ma potešil email od redakcie ephoto.sk. Chceli so mnou spraviť rozhovor o wildlife fotografovaní . Necítim sa byť profesionálom a sám seba nepokladám ani za fotografa, ani za ochranára, ani herpetológa ako ma sem tam ľudia označia. Som milovník prírody, ktorý má rád prírodu ako takú a všetko čo k nej patrí.
Po úspešných bitkách včelárikov zlatých ( Merops apiaster ), o ktorých som písal predčasom (klub bitkárov), prišiel rad aj na párenie. Predošlé roky som vždy týchto pár dní zmeškal. Pár krát som párenie videl ale bolo mimo dosah môjho fotoaparátu. Tento rok (teda vlastne už minulý 2012) som túto smolu prelomil.
Už tretí rok som sa toto leto vydal na fotografický lov do srdca maďarskej pusty. Lovenou korisťou mala byť opäť krakľa belasá. Mojim cieľom bolo spraviť zasa trochu iné a snáď aj lepšie fotografie ako predošlé roky. S výsledkom som spokojný. Posúďte sami.
