foto na milankanya.com
hlaska na stranke milankanya.com

Fauna Pantanalu: Hady

 

Hneď po návrate z cesty po neskutočne krásnom Pantanale v Brazílií ma všetci kamaráti a známi zavalili množstvom otázok. A hlavne každý chcel vidieť fotografie. Rozmýšľal som ktorými začnem (nafotil som ich cca. 3000 do RAWu) a rozhodol som sa začať mojimi najmilšími – hadmi :) .



Keďže sa jedná o rozľahlú rovinatú mokraď s pastvinami, nie sú tu žiadne xerotermné kopce, žiadne skaly ani iné biotopy podobné typickým lokalitám výskytu u nás. Jediný spôsob bol chodiť a chodiť. Za 15 dní sa nám podarilo nájsť resp. vidieť 7 jedincov siedmich rôznych druhov hadov. Keďže v Pantanale je zdokumentovaných cca. 50 – 100 druhov, videli sme skutočne len zlomok. Ostatné pre nás ostali ukryté v rozsiahlych húštinách a pralesoch Pantanalu.

Počas prvých kilometrov po Transpantaneire nám doslova skrížila cestu krásna anakonda žltá (lat. Eunectus notaeus). Pri západe slnka sa plazila na druhú stranu cesty pravdepodobne za potravou. Vzbudila v nás nádej, že takéto stretnutia nebudú výnimočné. Tá však behom ďalších dní vyprchala. Oproti ostatným druhom zvierat boli práve hady najmenej hojné.

anakonda žltá – Eunectus notaeus (lat.)

Ďalší had nám “skrížil” cestu až tretí deň pri ceste skoro ráno do Porto Jofre. Bolo to okolo 4-tej hodiny ráno a všetci sme v aute dospávali. V tom zmätku sme zabudli v aute fotoaparáty. Jediná pamiatka na toto stretnutie ostala len v našich hlavách. Jednalo sa asi o 60-80 cm dlhého prudko jedovatého korálovca Micrurus lemniscatus alebo Micrurus frontalis. Ani ja ani Laco sme nemali odvahu ho v takom rozospatom stave odchytiť pre lepšie zdokumentovanie :) .

Deň nato sme sa vybrali peši cez “prales” blízko nášho ubytovania v Puma Lodge. Pri pár kilometrov vzdialenej chatrči, ktorú využívajú už len Tapíre v noci ako úkryt, sme objavili v kope dreva ďalšieho zástupcu týchto beznohých krásavcov.Thamnodynastes chaquensis(lat.) brazílsky volaný jararaca-falsa je relatívne bežný druh hada s nočnou aktivitou. Živí sa obojživelníkmi a má zadné jedové zuby. Nesnažil sa vôbec útočiť len sa chcel rýchlo odplaziť do bezpečia.

pod trámom sa krčil Thamnodynastes chaquensis(lat.)

Po prechode do suchšie oblasti nám pri “rannom safari” vbehol pod auto užovkovitý had pravdepodobne Phimophis guerini (lat.).”Prevlnil” sa okolo nás veľmi rýchlo a tak sme sa nezmohli na viac ako jednu fotografiu zvrchu. Druh sme podľa tejto fotky určili následne.

rýchlo sa vlniaci Phimophis guerini (lat.)

Ďalšie naše stretnutie s hadom bolo vcelku úsmevné. Po príchode na farmu Rio Clarinho sme si išli prehliadnuť tunajšiu zbierku lebiek zvierat z okolia. Náš sprievodca Ailton Lara zrazu vraví: “Snake!”. Moja odpoveď bola: “ok, vidím tú kostru”.  Nedal sa odbiť a ukázal na kravskú lebku v spodnej časti výstavy. A naozaj, ako so strašidelnej rozprávky sa cez očné otvory plazila boiga lat. Leptophis ahaetulla. Nádherný tenký hadík dĺžky asi 40 cm sa bránil našim doterným fotoaparátom útekom do kríkov a následným výstražným otváraním papule. Pravdepodobne si chutil na žaby a “importované” gekony, ktoré sa na farme zdržovali kvôli množstvu hmyzu, zhlukujúcemu sa pri vonkajšom osvetlení.

boiga – Leptophis ahaetulla (lat.) v obrannom postavení

Posledným zástupcom hadej ríše, ktorého sme na ceste Pantanalom stretli, bol Liophis poecilogyrus (lat.). Dva dni pred odchodom sme ho našli pred našou izbou na farme Rio Claro. Rovnako ako ostatné hady, ktoré sme na farmách našli, aj tento si prišiel po žaby z našej farmy.

Cesta po Pantanale nám ukázala, že v trópoch nie je had na každom strome ako sme v to dúfali. Aj napriek tomu sme videli hady, ktoré v našim zemepisných šírkach neuvidíme v ZOO ani v súkromných zbierkach chovateľov. Väčšia časť týchto hadov nemá dokonca ani slovenské názvy.

V ďalších článkoch sa budem zaoberať ďalšími zástupcami fauny čarovného Pantanalu.

Zdieľaj:
  • Facebook
  • Print
  • Google Bookmarks