foto na milankanya.com
hlaska na stranke milankanya.com

Fauna Pantanalu: Jaguár americký

 

Jaguár americký alebo Queen of Pantanal (ako ho nazývajú obyvatelia Pantanalu) je najväčšou mačkovitou šelmou na západnej pologuli. Každý kto príde do Pantanalu chce vidieť tohoto fascinujúceho predátora.


Jaguár je právom na vrchole potravného reťazca Pantanalu ale aj širokého okolia. Po dosiahnutí dospelosti tu nemá žiadneho prirodzeného nepriateľa. Samozrejme až na človeka. Naštastie je celá oblasť prírodnou rezerváciou a všetky voľne žijúce zvieratá sú prísne zákonom chránené.

Na začiatok vysvetlím ako prebieha stopovanie jaguára (“tracking jaguar”) v Pantanale. Jaguár je veľmi plachá a zároveň nebezpečná šelma. Stopovanie po vlastných neprichádza v úvahu. Dokonca ani na koni, keďže sa vyskytol v poslednej dobe prípad kedy jaguár zaútočil na pastiera kráv sediaceho na koni. Z pohľadu bezpečnosti a šance na pozorovanie je najvhodnejším riešením motorový čln. Jaguár je úzko spätý s vodou (jeho korisťou sú zvieratá naviazané na vodu – kajmany a kapibary) a preto sa často zdržuje v blízkosti brehov riek. Fotografovanie z člna nie je vôbec jednoduché keďže v celej oblasti je breh veľmi husto zarastený. Fotografovať je možné len počas 2-3 sekúnd keď prechádza jaguár cez malé čistinky. Keď sa k tomu pridá nestabilita malého člna tak je jasné, že dobrú fotku spraviť nie je žiadna sranda. Jasným dôkazom náročnosti je fakt, že týždeň pred našim príchodom z Pantanalu odchádzal štáb National Geographic, ktorý chcel natočiť celý dokument o jaguárovi. Počas 14 dní nevideli ani jediného jaguára. Rovnako sme stretli kameramana BBC, ktorý 4 celé dni hľadal na člne jaguára a nevidel rovnako nič.

Jaguár Americký (Panthera onca) – ktovie čo si myslí?


A teraz už prejdime k nášmu stopovaniu. Deň po príchode sme sa vybrali na plavbu po rieke Cuiaba. Vyrážali sme z prístavu Porto Jofre, kde na nás už čakal malý čln. Tak ako to vo voľnej prírode býva zvykom, počas plavby sme videli všetko len nie jaguára. Stretli sme loď našich susedov z ubytovne, ktorí boli v Pantanale už 6x. Ani raz však nevideli jaguára. Tentokrát však mali šťastie a pár minút predtým ako sme ich stretli jaguára zazreli. I keď sme počas celého dňa žiadneho nenašli netrápilo nás to. Videli sme neskutočnú koncentráciu zvierat. Na ubytovňu sme sa vracali až po súmraku, takže cesta späť bola zároveň aj nočné safari. A čuduj sa svete zrazu v diaľke vo svetle reflektorov sme ho zazreli! Bol to len okamih. Nebolo možné spraviť fotku ani si ho poriadne prezrieť ale i tak to bol silný zážitok.

Jaguár Americký (Panthera onca) počas krátkych prechodov medzi húštinami


Na štvrtý deň sme sa pokúsili opätovne stopovať jaguára po rieke Cuiaba. O tretej hodine ráno sme vyrazili na ranné safari na ktorého konci sme dorazili do prístavu Porto Jofre. Pri vchádzaní do prístavu sme zazreli ďalšiu mačkovitú šelmu – veľmi vzácneho Ocelota (Leopardus pardalis). V prístave sme sa nalodili a vyrazili na “lov”. Tentokrát sme mali viac šťastia. Po pár hodinách blúdenia po slepých ramenách rieky sme v diaľke zbadali čln krúžiaci okolo brehu. Hneď nám bolo jasné čo sa deje. Jaguára sme síce pri nich zazreli ale ten hneď zaliezol do húštiny. Posádka lode týchto “objaviteľov” to po pár minútach vzdala a vyrazila ďalej. My sme sa rozhodli byť trpezliví a zakotvili sme na opačnom brehu a čakali. Vyplatilo sa! Po zhruba pol hodine sme zazreli dvoch samcov prechádzať sa po brehu. Pri prechode cez húštinu sa ozval silný rev a praskot konárov. Domysleli sme si, že ide o výmenu názorov medzi našimi samcami. Od toho okamihu sa ich cesty rozišli a každý šiel opačným smerom. Pri stopovaní väčšieho samca sme po pár metroch zazreli ďalšieho jaguára – bola to krásna samica. Nebolo už viac pochýb o tom čo sme pred chvíľou videli. Obdobie (október-november) je čas kedy sa tieto šelmy pária a to čo sme bohužiaľ iba počuli bol bezpochyby súboj samcov o možnosť sa s ňou páriť. Na našu smolu sa párik vybral ešte ďalej od brehu kde sme už nemohli ani načúvať čo sa deje.

Jaguár Americký (Panthera onca) kontroluje kto to na neho čumí


Po týchto silných okamihoch sme sa vybrali za neúspešným adeptom v boji o samicu.Ten sa zotavoval zo súboja na brehu rieky. Na fotografií nižšie vidieť rany od pazúrov v okolí ľavého oka. Potom ako nás zbadal sa vybral do húštiny a bolo po srande. Na ten deň to bol posledný pohľad na jaguára.

porazený samec sa zotavoval neďaleko, pri oku vidieť stopy po pazúroch


Naše posledné stretnutie s jaguárom sa nám zachovalo v pamäti asi najviac. Počas cesty z Porto Jofre ma chytili isté žalúdočné problémy. Vbehol som do kríkov pri ceste. Rovnako aj moja polovička si odskočila “na malú” na opačnej strane cesty. Keď sme následne nastúpili do auta, tak asi po 50-100 metroch nám cez cestu prebehol krásny samec jaguára. Pozreli sme na seba a jediné čo sme boli schopní povedať bolo “Hups”. Dovtedy sme si neuvedomovali v akej divočine sa pohybujeme. Kajmany, hady ani iné predátori vo mne nevzbudzovali žiadny strach a liezol som za nimi kam sa dalo ale voči jaguárovi tento rešpekt mám.

Jaguár Americký (Panthera onca)


Nemôžem si pomôcť ale možnosť vidieť jaguára vo voľnej prírode ma fascinuje oveľa viac ako napríklad leva, geparda alebo iné mačkovité šelmy žijúce v Afrike. Možno je to tým ako ťažké je ich nájsť a pozorovať. Nie nadarmo sa výlety tohto typu volajú “Tracking Jaguar”.  Stretnutie vo voľnej prírode s takto úžasnou šelmou je silným zážitkom pre každého milovníka prírody. Verím, že to nebolo naposledy čo som sa dostal do blízkosti kráľovnej Pantanalu.

Jaguár Americký (Panthera onca) vyplazuje jazyk na dotieravých fotografov

Zdieľaj:
  • Facebook
  • Print
  • Google Bookmarks