foto na milankanya.com
hlaska na stranke milankanya.com

Krakľa belasá – pestrofarebný dravec

 

krakla-belasa-coracias-garrulus-4Krakľa belasá je ďalším z obyvateľov nášho malého Slovenska o ktorom väčšina ľudí nikdy nepočula a ešte menej ho malo to šťastie vidieť. Pritom sa jedná o prekrásne sfarbeného vtáka, ktorý je na prekvapenie vynikajúcim dravcom a ešte lepším letcom. Práve krakľa bola posledným z mojich tohtoročných fotografických snov. Stálo to veľa síl a času ale podarilo sa.



Ako som sa dostal ku krakliam?

Celé to začalo pred dvoma rokmi keď som pri hľadaní informácií o včelárikoch zlatých, náhodou zistil, že spolu s dudkami a rybárikmi patrí do rovnakej systematickej skupiny krakľovcov aj vták menom krakľa belasá. Začal som hľadať na internete viac faktov o tomto pozoruhodnom “dravcovi” a čím viac som hľadal, tým viac som bol fascinovaný a rozhodnutý ho vyfotografovať. Ako sa neskôr ukázalo fotografovať vo voľnej prírode krakle je veľmi špecifické a ťažké. Celkovo sme strávili ich fotografovaním 11 dní.


krakla belasa coracias garrulus
Krakľa belasá ( Coracias garrulus )

 

Čo je to tá krakľa?

Krakľa belasá ( Coracias garrulus ) je veľká asi ako vrana a má aj podobnú stavbu tela. Narozdiel od vrany má oveľa pestrofarebnejšie sfarbenie. Od azúrovomodrej cez tmavomodrú, zelenú až po oranžovohnedú. Obzvlášť úžasne pôsobia jej farby na spodnej strane krídiel počas letu. Pri takto fascinujúcom vtákovi ma zarazilo, že na internete je tak málo jeho fotografií.


krakla belasa coracias garrulus

najčastejšie sadali krakle na niektorý z desiatok stĺpov na lokalite


Kde sa dá vyfotografovať?

Pôvodne som chcel fotografovať krakľu na Slovensku. Potom ako som zistil, že tento rok je potvrdené hniezdenie len jedného páru, som to vzdal. Jedinou reálnou šancou bolo ísť ho fotografovať do Maďarska, kde žijú v celkom slušných počtoch.


krakla belasa coracias garrulus

Krakľa belasá ( Coracias garrulus ) naježená pri typickom “krákaní”


1. možnosť – za pohodlnosť sa platí

Krakle v Maďarsku sa dajú fotografovať dvoma spôsobmi. Prvý a jednoduchší je, že využijete pevné kryty a pozorovateľne s pripravenými odsedávacími konármi. Tieto majú pripravené miestni ornitológovia. Je to jednoduchý a pohodlný spôsob, ktorý má však pre mňa veľkú nevýhodu. Budete mať fotografie krakle na rovnakom konári ako desiatky ďalších ľudí. Nehovoriac o poplatkoch za takto vychytané fotografovanie (250,-eur na osobu a deň!).


krakla belasa coracias garrulusv 90% prípadoch kŕmil mláďatá v dutine tento samec


2. možnosť – spoznaj a fotografuj

Druhým je nájsť lokalitu, ktorú si sami zmapujete, odpozorujete zvyky jej obyvateľov a získate fotografie aké budú mať maximálne tí čo tam budú s vami. Ak sa dá tak uprednostňujem originálne fotografie a preto som sa rozhodol pre druhý variant. Bolo to síce ťažšie ako som pôvodne myslel ale týchto 11 príjemne strávených dní plných pozorovania a spoznávania správania sa týchto úžasných vtákov stálo zato. Naučil som sa o krakliach a ich spôsobe života viac ako sa dočítate vo všetkej dostupnej literatúre. Celková cena za 3 predĺžené víkendy (celkovo 11 dní) = do 200,-eur na osobu.



krakla belasa coracias garrulus

krakle sa neznesú navzájom a rovnako nestrpia v blízkosti ani vlhy a iné vtáky

 

Naše “Krakľovo”

My konkrétne sme sa pohybovali po lokalite kde sa nachádzalo odhadom 12-16 jedincov, vrátane tohtoročných mláďat. Keď sme videli koľko ich tam poletuje mysleli sme si, že to bude hračka. Tohtoročné nepriaznivé počasie spôsobilo, že veľa vtákov malo oneskorené a náhradné znášky vajec. Výsledkom bol fakt, že ešte 9. augusta boli v jednej dutine neúnavne pištiace mláďatá.


krakla belasa coracias garrulustypické pozadie pri fotografovaní na vrcholkoch stromov


“Ťažké začiatky” aneb “kto vytrvá neoľutuje!

Počas prvých 4 dní pobytu sme spravili 1-2 fotografie, ktoré s určitou dávkou tolerancie môžu byť publikovateľné. Dôvod? Úniková vzdialenosť krakle voči pohybujúcemu sa človeku je 40-50 metrov. Druhým dôvodom je fakt, že krakle v zásade sadajú len na najvyššie konáre stromov, ktoré pri fotografovaní zo zeme majú pozadie modrú oblohu. Pri modrom vtákovi nemôže byť ani horšie :) . Keďže sme boli na lokalite o ktorej málokto vie neboli tam žiadne kryty ani vyvýšené “posedy” z ktorých by sa dalo fotografovať z nadhľadu. I keby boli šanca, že sadnú práve na vami očakávaný konár sú minimálne. Lokalita bola posiata suchými stromami a starými betónovými stĺpmi. Boli ich tam stovky. Krakle tu nemajú núdzu o odsedávacie miesta. Na zem sadajú len pri love lúčnych koníkov, jašteríc, žiab a myší. Vystihnúť miesto, kde zletí za potravou a zároveň nevzbudiť v nej podozrenie novým objektom na jej území (fotokryt) je porovnateľné s lotériou :) .


krakla belasa coracias garrulustakéto úlovky nezostali bez povšimnutia iných kraklí

Hniezdna dutina = 50% úspechu

Našťastie sa nám podarilo nájsť jednu prirodzenú dutinu s mláďatami a dve obsadené búdky. Fotogenická bola len prirodzená dutina, i keď aj tá bola v strede vŕbového lesíka s naozaj hroznými svetelnými podmienkami. ISO nižšie ako 800 som ani nenastavoval. Našťastie môj nový Canon 7D zvláda tieto hodnoty s relatívne slabým šumom.


krakla belasa coracias garrulusvečne hladné mláďatá tesne pred vyletením


Bez fotokrytu to nepôjde

Fotografovať inak ako z krytu neprichádzalo vzhľadom na plachosť kraklí do úvahy. Dokonca aj na kryt si chvíľu zvykali. Aby si vtáky zvykli na kryty, nechávali sme ich na mieste aj cez noc. Našťastie sme boli ďaleko od civilizácie, kde len 2x za celý čas šiel okolo bača ku svojmu stádu. Takže nám nehrozilo žeby nám ich niekto vzal. Odchádzali sme z lokality po západe slnka (cca. 21:00) a prichádzali okolo 4:30-5:00 ráno pred východom slnka.


krakla belasa coracias garrulus

pri východe slnka mladé krakle ešte driemali


Kŕmenie večne hladných krkov

Fotografovanie na dutine sa môže zdať jednoduché ale dokonca aj s dudkom to bolo jednoduchšie. Často sme ani nevedeli, že sa chystajú kŕmiť. Na ďalšie kŕmenie sme čakali niekedy aj viac ako dve hodiny. Samotné kŕmenie trvalo bežne len 1-2 sekundy. takže ak sme neboli pripravení mohli sme čakať ďalšiu hodinu-dve :) . Iba raz sme ostali zaskočení, keď po 1,5 hodinovej pauze, prišiel samec nakŕmiť cca. 10-12x v 1-2 minútových intervaloch. Práve samec bol ten čo kŕmil asi v 90% prípadoch. Samice toho mali po 3 týždňoch sedenia na vajciach asi už dosť.


krakla belasa coracias garrulusmakro kobylky a “jenom sedící vták”


Prečo na Slovensku nie sú?

Po prvých dňoch strávených na lokalite nám bolo jasné prečo sa u nás krakliam nedarí. Krakle tu majú rozsiahle pastviny, množstvo mokradín po okrajoch ktorých je množstvo stromov ideálnych na hniezdenie. Všade je obrovské množstvo potravy. Pri kráčaní po tráve pri každom kroku odskakujú stovky lúčnych koníkov, medzi nohami behajú jašterice, obloha a stromy sú plné vtákov. Chvíľkami mi toto prostredie pripomínalo Pantanal.  Na Slovensku takéto podmienky nikde nenájdete.


krakla belasa coracias garrulus

jedným okom krakle stále sledovali fotokryt

 

V oveľa menšom vydaní možno v južných častiach južného Slovenska ale inak nikde inde. U nás je všetka pôda premenená na rozsiahle polia, na ktorých sa aj tak pestuje zväčšia potrava pre dobytok. Možno by bolo pre prírodu a aj pre nás vhodnejšie pásť dobytok na prirodzených pasienkoch ako ho odchovávať na dusičnanmi preplnených poľnohospodárskych plodinách. Netýka sa to len kraklí. Väčšina vtákov u nás nemá dostatok potravy a starých stromov v ktorých by si našli vhodné podmienky na hniezdenie a odchov mláďat. Akonáhle stromy dorastú do veľkosti vhodnej na výrub, idú dole. Len v tých málo chránených oblastiach sa darí zachovať časti prirodzených lesov kde majú stromy šancu stať sa domovom dutinových vtákov.


Fotografovanie krakle belasej patrí medzi najsilnejšie zážitky aké som mal možnosť pri fotografovaní doteraz zažiť. Určite sa o rok znova pár krát za ňou vypravím a pokúsim sa odsledovať a zachytiť na čipe 7Déčka zopár zaujímavých momentov zo života týchto úžasných vtákov.

Zdieľaj:
  • Facebook
  • Print
  • Google Bookmarks

Komentáre

  1. Mino hovorí:

    vďaka

  2. Ivan hovorí:

    Úžasné.
    Ďakujem a blahoželám.

  3. Silvestr Szabó hovorí:

    JE to mandelník i krakľa pro pořádek Coracias garrulus) a mimochodem gratuluji k pěkným fotografiím Silva