rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/2000 sec, ISO 640]

Napriek tomu, že ročne dokáže jeden pár odchovať až 10-14 mláďat, nie sú ani zďaleka premnožené. Ich počty sú závislé na množstve potravy. Problém majú hlavne počas zimy, keď je väčšina pomaly tečúcich potokov, riek a jazier zamrznutých. Nemajú prístup k potrave a veľa z nich nezvládne prežiť. Tie, ktoré to dokážu , musia si hneď na jar nájsť partnera a vychovať dostatok mláďat nato aby aspoň niektoré dokázali prežiť všetky nástrahy a zabezpečiť tak prežitie tohto krásneho vtáka.

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 1250]

Minulý rok som mal možnosť pár krát fotografovať tieto nádherné vtáky. Vzniklo niekoľko fotografií s ktorými by som sa s vami chcel podeliť. Tento rok ak sa podarí by som sa chcel venovať tomuto druhu viac a spraviť viac akčné fotografie a bližšie spoznať ich správanie.

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/250 sec, ISO 1600]

Na začiatok som si spracoval pár dokumentačných fotografií spred roka aby som sa namotivoval na začiatok jarnej sezóny. V apríly totiž budú klásť prvé znášky a v máji začne intenzívne kŕmenie prvých tohtoročných mláďat.

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/2000 sec, ISO 640]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/200 sec, ISO 1600]

arassari pestrý (Pteroglossus torquatus) [Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4, 1/6400 sec, ISO 3200]

Turialba bola nielen miestom výskytu najmenšieho druhu kolibríka ale aj miestom kde sme mali možnosť fotografovať asi najkrajšieho z tukanov. Presne podľa hodiniek sa o 6:00 zlietali na kŕmenie pri našej lodge. Najväčšiu radosť mám z fotografie arassariho sediaceho v tieni vzdialeného stromu s pozadím osvetleným svetlom vychádzajúceho slnka. Paradoxne na tejto fotografií nie je vidieť jeho krásne farby.

arassari pestrý (Pteroglossus torquatus) [Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4, 1/200 sec, ISO 3200]

Prekrásne sfarbenie arrasariho vidno až na tejto fotografií. Tu sedí na konári neďaleko našej lodge a pozerá čo za dobroty sa podávajú. Do pozornosti dávam hodnotu ISO 3200 pri ktorej to bolo fotografované keďže bola ešte skoro tma. 5D MKII však dokázal s prijateľným šumom vyfotografovať tohto krásavca aj v takýchto svetelných podmienkach.

tukan žltohrdlý (Ramphastos sulfuratus) [Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4, 1/200 sec, ISO 2000]

Tukana žltohrdlého som vyfotografoval na ostrove Osa Peninsula. Tesne po východe slnka sa zlietlo pár jedincov len kúsok od nášho ubytovania. Väčšinu času boli vysoko v korunách stromov a nebolo možné ich fotografovať. Podarilo sa mi nájsť miesto a uhol kedy som mohol jedného vyfotografovať aj s vychádzajúcim slnkom, ktoré ho osvetľovalo z ľavej strany.

tukan žltohrdlý (Ramphastos sulfuratus) [Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4.5, 1/320 sec, ISO 2000]

Posledná fotografia je taktiež z Osa Peninsula. Na tých malých červených plodoch si tukany pochutnávali.

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/2000 sec, ISO 640]

Už pri príchode do sedla nás privítala preletom nad našimi hlavami samica orla skalného. Pravdepodobne nám vyplašila všetkých svišťov v okolí lebo počas celého dňa sme ich videli cca. päť. Aj napriek tomu sme mali krásne počasie a vychutnávali sme príjemný letný deň. Po hodine sme na ďalekom kopci zazreli pohyb. Bola to skupinka kamzíkov, ktoré sa postupne presúvali smerom k nám. Pri neďalekých skalách sa zastavili a oddychovali asi hodinu. Počas tej doby sa nám podarilo spraviť zopár fotografií.

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/800 sec, ISO 1250]

Tento rok mám v pláne vydať sa za fotením zvierat do našich veľhôr znova. Možno sa mi podarí vyfotografovať lepšie fotografie nielen kamzíkov ale aj ostatných typických obyvateľov našich Vysokých Tatier.

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/2000 sec, ISO 1000]

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/640 sec, ISO 800]

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/800 sec, ISO 800]

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/1000 sec, ISO 1000]

kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/800 sec, ISO 640]

volavka popolavá (Ardea cinerea) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/1600 sec, ISO 640]

Nocľaháreň nie je nič iné ako strom na ktorom sa zhlukuje viacero volaviek a iných vtákov aby prečkali v skupine noc. Je to pravdepodobne ako u iných zvierat z dôvodu väčšieho bezpečia, kde viacej očí viacej vidí. Skôr si dokážu všimnúť predátora a dať ostatným signál na útek. Zaujímavé je, že tento strom zdieľali spolu s kaňami močiarnými. Pravdepodobne sú káne malé a nedokážu dospelé volavky ohroziť. Okrem volaviek popolavých bolo sem tam vidieť aj jednu dve volavky biele.

volavka popolavá (Ardea cinerea) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/2500 sec, ISO 640]

Volavky prilietali v ideálny čas pre fotografovanie. Hodinu pred západom slnka sa začali zlietať a svojím typickým spôsobom letu zosadali v neďalekom rákosí. Niekedy priďaleko, niekedy tak blízko, že sa mi nevmestili do hľadáčika celé. Bolo to príjemné spestrenie ťažkého fotografovania kaní a za tento vedľajší produkt som ostal po prezretí fotografií veľmi vďačný. Opäť sa mi potvrdilo, že za čas strávený v prírode sa z času načas príroda odmení fotografovi nečakanými zážitkami a fotografiami.

volavka popolavá (Ardea cinerea) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/1000 sec, ISO 800]

volavka popolavá (Ardea cinerea) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/2000 sec, ISO 800]

volavka popolavá (Ardea cinerea) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 8, 1/2000 sec, ISO 640]

volavka popolavá (Ardea cinerea) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/2000 sec, ISO 800]

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/640 sec, ISO 800]

Napriek tomu, že na Srí Lanke sú vtáky oveľa menej plaché ako u nás, nebolo ľahké rybáriky zaujímavo vyfotografovať. Približovanie po vlastných bolo asi najhorším možným spôsobom. Už s relatívne veľkej vzdialenosti (cca. 30-50 metrov) uleteli na vzdialenejšie miesto. Najviac tolerovali auto.  Auto je všeobecne najlepším prostriedkom na priblíženie sa ľudí k divožijúcim zvieratám v trópoch. Uprednostnil by som síce fotografovanie z krytu kde sa dá zachytiť viac zaujímavých záberov zo  života zvierat. Avšak toto nebolo možné.

rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 800]

Rybáriky lovia svoju korisť – ryby, v jazerách, potokoch ale aj riekach. Srí Lanka a okolité krajiny majú ale ešte jeden špecifický biotop – ryžové polia. Tieto sú výrazne zavlažované z priľahlých riek a potokov a prakticky v nich stále stoji voda. S vodou z týchto potokov sa hlavne počas mohutných dažďov dostávajú na polička aj ryby. Tie sa na poliach koncentrujú a sú pre rybáriky ale aj volavky ľahkou korisťou. Fotografovať ich ale v okolí ryžových polí nie je ideálne. Okolie má skoro všade hnedú farbu a nie je tam veľa vhodných miest na fotografovanie rybárikov tak aby bolo za nimi iné ako modré (obloha) alebo hnedé pozadie. Ani jedno z nich rybárikom moc nesvedčí.

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/1000 sec, ISO 640]

Najkrajším druhom rybárika na Srí Lanke bol pre mňa rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis). Bol zároveň aj najviac plachým druhom akého sme fotografovali. Fotografia tohto rybárika s ulovenou modlivkou patrí k tým najviac ceneným. Dovtedy som netušil, že lovia aj hmyz. V Maďarsku som videl, pri fotografovaní kraklí, ako si ulovil žabu. Modlivka v zobáku tohto krásavca ma ale zaskočila.

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/320 sec, ISO 640]

Rybárika strakatého (Ceryle rudis) sa nám podarilo vyfotografovať až v poslednej časti cesty. V Uda Walave nám pri priblížení z veľkej diaľky uletel. Šancu nám dal až v Bundale na konci cesty popri jazere. Tak sa nám pár minút predvádzal samček so svojou družkou na krásnych konároch vyschnutého stromu. Dokonca nám ukázal svoj zvláštny spôsob lovu. Väčšina rybárikov loví z konárov nad vodou. Tento plachtí na jednom mieste a pozerá na hladinu. Keď zazrie svoju korisť vrhne sa za ňou.

rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/130 sec, ISO 1000]

Náš rybárik riečny (Alcedo atthis) je aj na Srí Lanke relatívne bežným druhom. Populácia žijúca na Srí Lanke má ale o niečo výraznejšie a sýtejšie farby ako v Európe. Som rád, že sa mi podarilo vyfotografovať týchto pár pre mňa pekných fotografií. Možno sa aj vám budu páčiť.

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 1000]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/500 sec, ISO 640]

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/400 sec, ISO 640]

rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/500 sec, ISO 1000]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/640 sec, ISO 800]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/2500 sec, ISO 1000]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/400 sec, ISO 1600]

Najbežnejším druhom, ktorý sme mali možnosť vidieť a fotografovať bol včelárik premenlivý (Merops orientalis). Stretli sme sa s nimi v národných parkoch Bundala a Yala. niekedy sadali tak blízko auta, že som mal problém s Canon 500/4 zaostriť. Najkratšia zaostrovacia vzdialenosť je pritom len 4,5m.

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/1000 sec, ISO 640]

Pri fotografovaní včelárikov na Srí Lanke ma mrzel fakt, že nemáme toľko času a priestoru aby som sa im venoval podobne ako tým našim na Slovensku. Na letovky a fotografie s potravou v zobáku nebol priestor. Výnimkou bol posledný deň kedy sme len v trojici išli opakovane do Bundaly a na moje naliehanie sme ostali pri jednom kríku o niekoľko minút dlhšie. Odmenou nám bol včelárik modrochvostý (Merops philippinus) s vážkou v zobáku.

včelárik modrochvostý (Merops philippinus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/1600 sec, ISO 640]

Aj keď si viem predstaviť lepšie fotografie, na štýl fotografií našich včelárikov, som rád aj za tieto. Možno sa vám budú páčiť.

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/400 sec, ISO 640]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 640]

včelárik modrochvostý (Merops philippinus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/200 sec, ISO 800]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 640]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/320 sec, ISO 1600]

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/1250 sec, ISO 800]

Stretnúť na Srí Lanke leoparda je otázkou šťastia. Žije tu podľa odhadov posledných 800 kusov tohto najmenšieho zástupcu veľkých mačkovitých šeliem. Práve preto patrí k najohrozenejšiemu poddruhu leoparda. Najväčšiu šancu na stretnutie s leopardom sme si dávali v parku Yala. Sem chodia leopardy filmovať aj štáby s National geographic. Práve výskyt leopardov je jedným z hlavných dôvodov prečo je v parkoch ako Yala zakázané vystupovať z auta. Pre fotografa je utrpením ak musí sedieť len na korbe auta. Nemôže si ľahnúť na zem a dostať sa tak do lepšieho uhla a pracovať tak s kompozíciou a pozadím fotografovaného objektu. Riziko napadnutia turistov pohybujúcich  sa v skupinám je podľa mňa nulové ale nič sa s tým nedalo robiť. Dokonca ani po 5 hodinách trmácania sa v aute ma nechcel sprievodca pustiť na “malú”.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/250 sec, ISO 800]

Počasie nám neprialo. Od rána bolo zamračené a viac menej stále pršalo. Bez pršiplášťa ani na krok. Okolo obeda sme si mysleli, že dnes už nič extra neuvidíme, v tom však zazvonil telefón. Volali z druhého auta. Majú vraj troch leopardov. Hneď sme vyrazili ich smerom a asi o minútu sme boli na mieste. Keď sme prišli pochopili sme, ze šlo o nepochopenie ich angličtiny. Používa sa tu samozrejme svetovo najpoužívanejší jazyk – nespisovná angličtina . A artikulácia Srí Lančanov je snáď horšia ako u angličanov. Nami pochopenie “three leopards” bolo myslené ako “tree leopard” resp. malo byť “leopard on the tree”. Takže sme mali jedného leoparda na strome.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/800 sec, ISO 800]

Akonáhle sme dorazili spustila sa salva záberov našich zrkadloviek. Čudujem sa, že leopard tú salvu ustál a nepadol zo stromu. Asi sa dobre držal . Behom pár minút sme sa tam tlačili už v štyroch autách. Našťastie okrem našich áut každé len prišlo, pár sekúnd bzučali kompakty a išlo sa ďalej. My sme čakali na nejakú aktivitu leoparda. Krátko po príchode som si všimol pohyb dole v kríkoch, ktorý nikto v zápale nadšenia nezbadal. Dokonca ani sprievodca. Ďalší leopard, ktorý bol pod stromom sa rozhodol radšej odísť preč od toľkej pozornosti. Možno to bol konkurent toho nášho, keďže náš mal celé telo doráňané pravdepodobne po súboji s iným leopardom.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/320 sec, ISO 800]

Po cca. pol hodine to leoparda prestalo baviť. Zliezol zo stromu a zmizol v kríkoch. Počas ďalších dní sme už nemali šťastie na ďalšie stretnutie s leopardom. Preto mám fotografie “len” leoparda na strome. Snáď sa vám budú páčiť.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/2000 sec, ISO 800]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/3200 sec, ISO 400]

Vždy keď sa zamýšľam, ktorý okamih na mňa najviac zapôsobil vynorí sa mi scéna z brehu jazera v Uda Walawe. Tu sme na moje naliehanie presedeli pár hodín. Šofér nechápajúc stále krútil hlavou prečo nejdeme ďalej ale ja som vedel, že vyčkať sa tu oplatí. Po nejakej dobe, kedy okolo nás lietalo množstvo volaviek, pelikánov a jazerom sa brodila rodinka slonov, to prišlo. Zazrel som ako sa kúsok od nás niečo vznieslo z malého ostrovčeka. Podľa rozpätia krídel mi to bolo jasné a s nadšením som vykríkol “Orol!”. Bol to orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) a práve vzlietol aby si ulovil obed. Ako som dvíhal fotoaparát smerom k nemu, začal klesať nad hladinu. Zamieril som, stlačil spúšť a čakal na zaostrenie. Kým som stihol zaostriť a stlačiť spúšť už chytal rybu a začal stúpať. Neprestával som držať spúšť a “cropil” som ho salvou z 1Déčka so zatajeným dychom. Celé to prebehlo asi za 5 sekúnd a ostatní okrem Dušana, ktorý chytil poslednú fázu letu, nestihli ani zareagovať.

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/1250 sec, ISO 400]

Orliak pristál na neďalekom vrchole suchého stromu a začal sa kŕmiť. Urobil som si ešte pár záberov ako trhá rybu a nedočkavo som začal prechádzať na displeji fotoaparátu či sa niečo podarilo. A bol som nadmieru spokojný. Potom sme sa tu ešte hodinu motali po okolí ale takto úchvatné divadlo sme už nevideli. Nevadí som vďačný aj za toto.

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/2500 sec, ISO 400]

Pri ceste naspäť sme zazreli na strome nášho orliaka ako si suší mokré perie. Vyzeral veľmi majestátne. Vedel som, že keď už aj nič iné nevyfotografujem som spokojný. Mám wildlife záber, ktorý sa mi ktovie či ešte niekedy podarí spraviť. Žiadny sokolnícky vedený orol, žiadna nastražená návnada! Proste wildlife zviera aj korisť v ozajstnej divočine.

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/1250 sec, ISO 400]

Naše prvé stretnutie s orlom bolo už pár dní pred touto príhodou. V blízkosti ubytovne v Sinharaji sa zdržoval orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus). Využíval na lov rýb okolité ryžové polia. V tých, keďže sú zásobované vodou z okolitých potokov, žije množstvo rýb. Tieto sú pre orly ale aj množstvo rybárikov ľahkou korisťou a preto sa tu radi zdržujú. Počas nášho pobytu sa mi ho pár krát podarilo zastihnúť ako oddychuje na niektorom z okolitých stromov. Nebolo to ani tak ťažké. Stále svojim škrekotom dával o sebe vedieť.

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/800 sec, ISO 500]

Ďalšie príjemné stretnutie sa odohralo v parku Bundala. Pri prejazde okolo jazera okolo nás prefrčal orliak rybár (Ichthyophaga ichthyaetus). A pre naše potešenie mal v pazúroch čerstvo ulovenú rybu. Sadol na neďaleký strom a začal sa kŕmiť. Pozadie nebolo ideálne a keďže v parku je zakázané vystupovať z auta nedalo sa moc s pozadím a kompozíciou pracovať. Dalo sa presúvať len v rámci auta a prípadne povedať šoférovi aby sa o niečo posunul s celým autom. Len tam bolo riziku, že to bude ešte horšie. Reakčná doba šoférov na povel “STOP!” bola niekedy aj 20 metrov a to pri rýchlosti do 5km/h . Tak je jasné, že sme to chceli od nich len v krajnej situácií.

orliak rybár (Ichthyophaga ichthyaetus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/1600 sec, ISO 1000]

Posledný deň sme šli už len v zostave Stano, Majo a ja, opäť do Bundaly. Na naše prekvapenie na rovnakom mieste v rovnaký cca. čas sme opäť videli toho istého(asi) orliaka rybára (Ichthyophaga ichthyaetus), ako sa kŕmi na vedľajšom strome. Vzniklo ďalších pár záberov. Je jasné, že loví na rovnakom mieste v ten istý čas každý deň. A ak by sme tam boli dlhšie možno by stálo zato pokúsiť sa ho zachytiť aj priamo pri love. Ale nikdy nehovor nikdy .

orliak rybár (Ichthyophaga ichthyaetus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/400 sec, ISO 800]

Dravce ma vždy fascinovali a sú mojím hlavným fotografických cieľom na budúci rok u nás. Preto ma tieto stretnutia na Srí Lanke veľmi potešili a majú významné miesto v tom NAJ z tejto cesty. Možno sa aj vám tieto zábery budú páčiť. Mne sa páčia lebo každý sa spája s príjemným zážitkom z tejto cesty.

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/1000 sec, ISO 1250]

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 800]

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/640 sec, ISO 1000]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/1600 sec, ISO 400]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/3200 sec, ISO 400]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/3200 sec, ISO 400]

samica kane močiarnej(Circus aeruginosus) sa vracia s potravou

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/1600 sec, ISO 500]

Ak by som porovnával akému druhu som sa tento rok venoval najviac, tak to jednoznačne bude kaňa močiarna (Circus aeruginosus). Dravec, ktorý má podobné meno ako ja priezvisko, patrí u nás k tým najbežnejším. Na “mojich” rybníkoch som tento rok napočítal 4 hniezdiace páry. Využil som tento potenciál a venoval sa im každú voľnú chvíľu. Ráno som vstával pred východom slnka o 4 hodine aby som sa pokúsil počas ranného svetla niečo vyfotografovať. Pred ôsmou hodinou som sa presúval do práce. Večer po práci som sa vracal na rybníky a neodišiel som kým nebola fotografická tma, keď už ani 1D nebolo schopné nič spraviť. Od času kedy nosili samce potravu samiciam sediacim na vajíčkach až po kŕmenie vyletených mláďat, to bolo dokopy cca. 21 dní.

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 8, 1/400 sec, ISO 640]

Počas tohto obdobia som skúšal všetky triky čo ma napadli. Fotografoval som z krytu, v improvizovanom altánku z maskovačky, prekrytý maskovačkou ale aj len v maskáčoch. Každý spôsob mal svoje výhody. Fotokryt ich plašil najmenej, správali sa po pár minútach prirodzene. Lenže pri ich rýchlosti a dynamickom spôsobe života bol problém ich cez bočné okienka zazrieť, zamerať, zaostriť a cvaknúť. O veľa dobrých záberov som prišiel. Pri chodení len tak v maskáčoch sa zasa plašili, dospelé jedince nado mnou krúžili a pískaním dávali ostatným najavo nebezpečenstvo (ja som ten posledný kto by im ublížil ale radšej nech sa boja ľudí všeobecne). Najviac sa mi osvedčil “altánok”. Cez maskovačku sa dalo sledovať prilietajúce jedince a ak sa dostatočne priblížili ich aj zaostriť a cvaknúť. Vzhľadom na rozlohu rybníkov bol problém odhadnúť v ktorej časti sa budú zdržiavať. Väčšinou som to netrafil .

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus) krátko po vyletení z hniezda

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 8, 1/1250 sec, ISO 1000]

To čo ma fascinuje na “wild” fotografovaní je možnosť spoznať a porozumieť správaniu sa zvierat v ich prirodzenom prostredí. Často sa tieto informácie nedozviete v žiadnej dostupnej literatúre a sem tam narazíte na veci, ktoré možno doteraz ani nikto nepozoroval. Nie raz sa mi stalo, že som sa prichytil ako sa len pozerám a vôbec sa nesnažím fotografovať. Proste ten zážitok a atmosféra ma dostali. Dlho som nechápal prečo sa vo vzduchu napádajú jedince nesúce potravu s tými čo vôbec nelovia. Až po čase som pochopil, že to vlastne samce vracajúce sa s potravou, bývajú atakované kŕmiacimi samicami alebo vyletenými mláďatami. Samce im korisť pustia a oni ju vo vzduchu chytia. Ukázalo sa, že to nie je vôbec zákerný útok ale takto si predávajú úlovky zámerne.

samec kane močiarnej (Circus aeruginosus) s korisťou pre mláďatá

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 5, 1/4000 sec, ISO 800]

Rovnako bolo zaujímavé sledovať teritoriálne správanie v okolí hniezd. Kane mali rozdelené rybníky na zóny, kde v okolí cca. 50-70m od hniezda nestrpeli iné jedince. Akonáhle pri hľadaní potravy zaletel samec alebo samica do cudzieho teritória, nasledoval zastrašovací útok od niektorého z rodičov. Taktiež som si myslel, že lovia potravu na rybníkoch, kde chytajú mladé vtáky lysiek a podobne. Na prekvapenie chodili prakticky výlučne loviť na okolité polia odkiaľ nosili hraboše a iné hlodavce. Kaňu nesúcu uloveného vtáka som videl len pár krát. Takto by sa dalo pokračovať hodiny, treba to zažiť

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus) varuje ostatných pred hrozbou škrekotom

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 4, 1/4000 sec, ISO 1000]

Po týchto všetkých zážitkoch som na konci leta od miestnych záhradkárov dozvedel, že pár krát videli ako sem niekto s brokovnicou chodil strieľať kane. Nepochopím z akého dôvodu, veď lovia prakticky výhradne hlodavce škodiace poľnohospodárom. Ale ako som sa už x krát presvedčil, ľudská blbosť nepozná hraníc. Bohužiaľ ale stále ma dokáže prekvapiť kam sme až tieto hranice schopní posunúť a čoho všetkého sme schopní….

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus) pristáva po krátko lete

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/2500 sec, ISO 1000]

Už teraz viem, že na budúcu sezónu s nimi zasa strávim nejedno pekné ráno alebo večer. Mám veľa nápadov čo spraviť inak a ako ich ešte lepšie zachytiť fotoaparátom. Napriek tomu, že sa jedná o bežný a sokolnícky nezaujímavý druh, čas strávený s nimi stál zato. Možno sa vám fotografie týchto dravcov budú páčiť. Každá bola vydretá

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/1600 sec, ISO 1000]

samec kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/4000 sec, ISO 1000]

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/2500 sec, ISO 1000]

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus) s korisťou

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 8, 1/500 sec, ISO 640]

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/500 sec, ISO 1000]

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 5.6, 1/2000 sec, ISO 1600]

samička sa kŕmi čmeliakom od svjho vyvoleného [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/1000 sec, ISO 320]

Včeláriky som pozoroval od druhej polovice mája kedy prileteli z Afriky. Postupne zapĺňali svoju dlhoročnú hniezdnu lokalitu. Hmyzu bolo v tom čase ešte veľmi málo. Mal som strach aby po tak náročnom lete nezomreli hladom. Avšak tak skúsení lovci si našli dostatok potravy kým sa o pár dní oteplilo. Vo vzduchu prebiehali zúrivé boje o hniezdne nory a hlavne o priazeň samičiek. Samce potom nosili samičkám dobroty aby dokázali, že sú dostatočne dobrými partnermi, ktorí hravo uživia ich budúcich potomkov.

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 5, 1/500 sec, ISO 800]

Fotografovať som chodil najradšej pred východom slnka. Vtedy boli vtáky ešte ospalé a hladné. Intenzita lovu bola vysoká. Naopak plachosť bola minimálna takže sa dalo fotografovať z relatívne krátkej vzdialenosti. Samozrejme bez fotokrytu by to nemalo zmysel. Zotrval som tak 2 maximálne 3 hodiny od východu kedy ešte mali slnečné lúče príjemnú farbu. Keď prialo počasie a mal som čas tak som sa vracal cca. 2 hodiny pred západom slnka.

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 320]

Keďže v júly som sa venoval fotografovaniu krakle belasej v Maďarsku a káne popolavej na rybníkoch nepodarilo sa mi vyfotografovať rozkrmovanie mláďat potom ako vyleteli z hniezd. Snáď budúci rok sa mi to už podarí. S fotografií, ktoré vznikli počas času stráveného s včelárikmi, som vybral zopár tých čo sa mi páči najviac. Možno sa budú páčiť a potešia aj vás.

samček poletoval okolo svojej samičky [Canon EOS 7D, 300 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 200]

s korisťou  [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/640 sec, ISO 320]

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/800 sec, ISO 320]

šup tam s ňou [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/1600 sec, ISO 320]

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/1250 sec, ISO 320]

samček asi ukazuje kde bude ich budúce hniezdo   [Canon EOS 7D, 300 mm, F 6.3, 1/1250 sec, ISO 200]