rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/640 sec, ISO 800]

Napriek tomu, že na Srí Lanke sú vtáky oveľa menej plaché ako u nás, nebolo ľahké rybáriky zaujímavo vyfotografovať. Približovanie po vlastných bolo asi najhorším možným spôsobom. Už s relatívne veľkej vzdialenosti (cca. 30-50 metrov) uleteli na vzdialenejšie miesto. Najviac tolerovali auto.  Auto je všeobecne najlepším prostriedkom na priblíženie sa ľudí k divožijúcim zvieratám v trópoch. Uprednostnil by som síce fotografovanie z krytu kde sa dá zachytiť viac zaujímavých záberov zo  života zvierat. Avšak toto nebolo možné.

rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 800]

Rybáriky lovia svoju korisť – ryby, v jazerách, potokoch ale aj riekach. Srí Lanka a okolité krajiny majú ale ešte jeden špecifický biotop – ryžové polia. Tieto sú výrazne zavlažované z priľahlých riek a potokov a prakticky v nich stále stoji voda. S vodou z týchto potokov sa hlavne počas mohutných dažďov dostávajú na polička aj ryby. Tie sa na poliach koncentrujú a sú pre rybáriky ale aj volavky ľahkou korisťou. Fotografovať ich ale v okolí ryžových polí nie je ideálne. Okolie má skoro všade hnedú farbu a nie je tam veľa vhodných miest na fotografovanie rybárikov tak aby bolo za nimi iné ako modré (obloha) alebo hnedé pozadie. Ani jedno z nich rybárikom moc nesvedčí.

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/1000 sec, ISO 640]

Najkrajším druhom rybárika na Srí Lanke bol pre mňa rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis). Bol zároveň aj najviac plachým druhom akého sme fotografovali. Fotografia tohto rybárika s ulovenou modlivkou patrí k tým najviac ceneným. Dovtedy som netušil, že lovia aj hmyz. V Maďarsku som videl, pri fotografovaní kraklí, ako si ulovil žabu. Modlivka v zobáku tohto krásavca ma ale zaskočila.

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/320 sec, ISO 640]

Rybárika strakatého (Ceryle rudis) sa nám podarilo vyfotografovať až v poslednej časti cesty. V Uda Walave nám pri priblížení z veľkej diaľky uletel. Šancu nám dal až v Bundale na konci cesty popri jazere. Tak sa nám pár minút predvádzal samček so svojou družkou na krásnych konároch vyschnutého stromu. Dokonca nám ukázal svoj zvláštny spôsob lovu. Väčšina rybárikov loví z konárov nad vodou. Tento plachtí na jednom mieste a pozerá na hladinu. Keď zazrie svoju korisť vrhne sa za ňou.

rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/130 sec, ISO 1000]

Náš rybárik riečny (Alcedo atthis) je aj na Srí Lanke relatívne bežným druhom. Populácia žijúca na Srí Lanke má ale o niečo výraznejšie a sýtejšie farby ako v Európe. Som rád, že sa mi podarilo vyfotografovať týchto pár pre mňa pekných fotografií. Možno sa aj vám budu páčiť.

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 1000]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/500 sec, ISO 640]

rybárik strakatý (Ceryle rudis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/400 sec, ISO 640]

rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/500 sec, ISO 1000]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/640 sec, ISO 800]

rybárik riečny (Alcedo atthis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/2500 sec, ISO 1000]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/400 sec, ISO 1600]

Najbežnejším druhom, ktorý sme mali možnosť vidieť a fotografovať bol včelárik premenlivý (Merops orientalis). Stretli sme sa s nimi v národných parkoch Bundala a Yala. niekedy sadali tak blízko auta, že som mal problém s Canon 500/4 zaostriť. Najkratšia zaostrovacia vzdialenosť je pritom len 4,5m.

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/1000 sec, ISO 640]

Pri fotografovaní včelárikov na Srí Lanke ma mrzel fakt, že nemáme toľko času a priestoru aby som sa im venoval podobne ako tým našim na Slovensku. Na letovky a fotografie s potravou v zobáku nebol priestor. Výnimkou bol posledný deň kedy sme len v trojici išli opakovane do Bundaly a na moje naliehanie sme ostali pri jednom kríku o niekoľko minút dlhšie. Odmenou nám bol včelárik modrochvostý (Merops philippinus) s vážkou v zobáku.

včelárik modrochvostý (Merops philippinus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/1600 sec, ISO 640]

Aj keď si viem predstaviť lepšie fotografie, na štýl fotografií našich včelárikov, som rád aj za tieto. Možno sa vám budú páčiť.

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/400 sec, ISO 640]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 640]

včelárik modrochvostý (Merops philippinus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/200 sec, ISO 800]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 640]

včelárik premenlivý (Merops orientalis) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/320 sec, ISO 1600]

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/1250 sec, ISO 800]

Stretnúť na Srí Lanke leoparda je otázkou šťastia. Žije tu podľa odhadov posledných 800 kusov tohto najmenšieho zástupcu veľkých mačkovitých šeliem. Práve preto patrí k najohrozenejšiemu poddruhu leoparda. Najväčšiu šancu na stretnutie s leopardom sme si dávali v parku Yala. Sem chodia leopardy filmovať aj štáby s National geographic. Práve výskyt leopardov je jedným z hlavných dôvodov prečo je v parkoch ako Yala zakázané vystupovať z auta. Pre fotografa je utrpením ak musí sedieť len na korbe auta. Nemôže si ľahnúť na zem a dostať sa tak do lepšieho uhla a pracovať tak s kompozíciou a pozadím fotografovaného objektu. Riziko napadnutia turistov pohybujúcich  sa v skupinám je podľa mňa nulové ale nič sa s tým nedalo robiť. Dokonca ani po 5 hodinách trmácania sa v aute ma nechcel sprievodca pustiť na “malú”.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/250 sec, ISO 800]

Počasie nám neprialo. Od rána bolo zamračené a viac menej stále pršalo. Bez pršiplášťa ani na krok. Okolo obeda sme si mysleli, že dnes už nič extra neuvidíme, v tom však zazvonil telefón. Volali z druhého auta. Majú vraj troch leopardov. Hneď sme vyrazili ich smerom a asi o minútu sme boli na mieste. Keď sme prišli pochopili sme, ze šlo o nepochopenie ich angličtiny. Používa sa tu samozrejme svetovo najpoužívanejší jazyk – nespisovná angličtina . A artikulácia Srí Lančanov je snáď horšia ako u angličanov. Nami pochopenie “three leopards” bolo myslené ako “tree leopard” resp. malo byť “leopard on the tree”. Takže sme mali jedného leoparda na strome.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/800 sec, ISO 800]

Akonáhle sme dorazili spustila sa salva záberov našich zrkadloviek. Čudujem sa, že leopard tú salvu ustál a nepadol zo stromu. Asi sa dobre držal . Behom pár minút sme sa tam tlačili už v štyroch autách. Našťastie okrem našich áut každé len prišlo, pár sekúnd bzučali kompakty a išlo sa ďalej. My sme čakali na nejakú aktivitu leoparda. Krátko po príchode som si všimol pohyb dole v kríkoch, ktorý nikto v zápale nadšenia nezbadal. Dokonca ani sprievodca. Ďalší leopard, ktorý bol pod stromom sa rozhodol radšej odísť preč od toľkej pozornosti. Možno to bol konkurent toho nášho, keďže náš mal celé telo doráňané pravdepodobne po súboji s iným leopardom.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/320 sec, ISO 800]

Po cca. pol hodine to leoparda prestalo baviť. Zliezol zo stromu a zmizol v kríkoch. Počas ďalších dní sme už nemali šťastie na ďalšie stretnutie s leopardom. Preto mám fotografie “len” leoparda na strome. Snáď sa vám budú páčiť.

leopard cejlónsky (Panthera pardus kotiya) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/2000 sec, ISO 800]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/3200 sec, ISO 400]

Vždy keď sa zamýšľam, ktorý okamih na mňa najviac zapôsobil vynorí sa mi scéna z brehu jazera v Uda Walawe. Tu sme na moje naliehanie presedeli pár hodín. Šofér nechápajúc stále krútil hlavou prečo nejdeme ďalej ale ja som vedel, že vyčkať sa tu oplatí. Po nejakej dobe, kedy okolo nás lietalo množstvo volaviek, pelikánov a jazerom sa brodila rodinka slonov, to prišlo. Zazrel som ako sa kúsok od nás niečo vznieslo z malého ostrovčeka. Podľa rozpätia krídel mi to bolo jasné a s nadšením som vykríkol “Orol!”. Bol to orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) a práve vzlietol aby si ulovil obed. Ako som dvíhal fotoaparát smerom k nemu, začal klesať nad hladinu. Zamieril som, stlačil spúšť a čakal na zaostrenie. Kým som stihol zaostriť a stlačiť spúšť už chytal rybu a začal stúpať. Neprestával som držať spúšť a “cropil” som ho salvou z 1Déčka so zatajeným dychom. Celé to prebehlo asi za 5 sekúnd a ostatní okrem Dušana, ktorý chytil poslednú fázu letu, nestihli ani zareagovať.

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/1250 sec, ISO 400]

Orliak pristál na neďalekom vrchole suchého stromu a začal sa kŕmiť. Urobil som si ešte pár záberov ako trhá rybu a nedočkavo som začal prechádzať na displeji fotoaparátu či sa niečo podarilo. A bol som nadmieru spokojný. Potom sme sa tu ešte hodinu motali po okolí ale takto úchvatné divadlo sme už nevideli. Nevadí som vďačný aj za toto.

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/2500 sec, ISO 400]

Pri ceste naspäť sme zazreli na strome nášho orliaka ako si suší mokré perie. Vyzeral veľmi majestátne. Vedel som, že keď už aj nič iné nevyfotografujem som spokojný. Mám wildlife záber, ktorý sa mi ktovie či ešte niekedy podarí spraviť. Žiadny sokolnícky vedený orol, žiadna nastražená návnada! Proste wildlife zviera aj korisť v ozajstnej divočine.

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/1250 sec, ISO 400]

Naše prvé stretnutie s orlom bolo už pár dní pred touto príhodou. V blízkosti ubytovne v Sinharaji sa zdržoval orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus). Využíval na lov rýb okolité ryžové polia. V tých, keďže sú zásobované vodou z okolitých potokov, žije množstvo rýb. Tieto sú pre orly ale aj množstvo rybárikov ľahkou korisťou a preto sa tu radi zdržujú. Počas nášho pobytu sa mi ho pár krát podarilo zastihnúť ako oddychuje na niektorom z okolitých stromov. Nebolo to ani tak ťažké. Stále svojim škrekotom dával o sebe vedieť.

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/800 sec, ISO 500]

Ďalšie príjemné stretnutie sa odohralo v parku Bundala. Pri prejazde okolo jazera okolo nás prefrčal orliak rybár (Ichthyophaga ichthyaetus). A pre naše potešenie mal v pazúroch čerstvo ulovenú rybu. Sadol na neďaleký strom a začal sa kŕmiť. Pozadie nebolo ideálne a keďže v parku je zakázané vystupovať z auta nedalo sa moc s pozadím a kompozíciou pracovať. Dalo sa presúvať len v rámci auta a prípadne povedať šoférovi aby sa o niečo posunul s celým autom. Len tam bolo riziku, že to bude ešte horšie. Reakčná doba šoférov na povel “STOP!” bola niekedy aj 20 metrov a to pri rýchlosti do 5km/h . Tak je jasné, že sme to chceli od nich len v krajnej situácií.

orliak rybár (Ichthyophaga ichthyaetus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5, 1/1600 sec, ISO 1000]

Posledný deň sme šli už len v zostave Stano, Majo a ja, opäť do Bundaly. Na naše prekvapenie na rovnakom mieste v rovnaký cca. čas sme opäť videli toho istého(asi) orliaka rybára (Ichthyophaga ichthyaetus), ako sa kŕmi na vedľajšom strome. Vzniklo ďalších pár záberov. Je jasné, že loví na rovnakom mieste v ten istý čas každý deň. A ak by sme tam boli dlhšie možno by stálo zato pokúsiť sa ho zachytiť aj priamo pri love. Ale nikdy nehovor nikdy .

orliak rybár (Ichthyophaga ichthyaetus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 7.1, 1/400 sec, ISO 800]

Dravce ma vždy fascinovali a sú mojím hlavným fotografických cieľom na budúci rok u nás. Preto ma tieto stretnutia na Srí Lanke veľmi potešili a majú významné miesto v tom NAJ z tejto cesty. Možno sa aj vám tieto zábery budú páčiť. Mne sa páčia lebo každý sa spája s príjemným zážitkom z tejto cesty.

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/1000 sec, ISO 1250]

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 800]

orol viactvarý (Spizaetus cirrhatus) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/640 sec, ISO 1000]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/1600 sec, ISO 400]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/3200 sec, ISO 400]

orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster) [Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 9, 1/3200 sec, ISO 400]

samica kane močiarnej(Circus aeruginosus) sa vracia s potravou

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/1600 sec, ISO 500]

Ak by som porovnával akému druhu som sa tento rok venoval najviac, tak to jednoznačne bude kaňa močiarna (Circus aeruginosus). Dravec, ktorý má podobné meno ako ja priezvisko, patrí u nás k tým najbežnejším. Na “mojich” rybníkoch som tento rok napočítal 4 hniezdiace páry. Využil som tento potenciál a venoval sa im každú voľnú chvíľu. Ráno som vstával pred východom slnka o 4 hodine aby som sa pokúsil počas ranného svetla niečo vyfotografovať. Pred ôsmou hodinou som sa presúval do práce. Večer po práci som sa vracal na rybníky a neodišiel som kým nebola fotografická tma, keď už ani 1D nebolo schopné nič spraviť. Od času kedy nosili samce potravu samiciam sediacim na vajíčkach až po kŕmenie vyletených mláďat, to bolo dokopy cca. 21 dní.

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 8, 1/400 sec, ISO 640]

Počas tohto obdobia som skúšal všetky triky čo ma napadli. Fotografoval som z krytu, v improvizovanom altánku z maskovačky, prekrytý maskovačkou ale aj len v maskáčoch. Každý spôsob mal svoje výhody. Fotokryt ich plašil najmenej, správali sa po pár minútach prirodzene. Lenže pri ich rýchlosti a dynamickom spôsobe života bol problém ich cez bočné okienka zazrieť, zamerať, zaostriť a cvaknúť. O veľa dobrých záberov som prišiel. Pri chodení len tak v maskáčoch sa zasa plašili, dospelé jedince nado mnou krúžili a pískaním dávali ostatným najavo nebezpečenstvo (ja som ten posledný kto by im ublížil ale radšej nech sa boja ľudí všeobecne). Najviac sa mi osvedčil “altánok”. Cez maskovačku sa dalo sledovať prilietajúce jedince a ak sa dostatočne priblížili ich aj zaostriť a cvaknúť. Vzhľadom na rozlohu rybníkov bol problém odhadnúť v ktorej časti sa budú zdržiavať. Väčšinou som to netrafil .

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus) krátko po vyletení z hniezda

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 8, 1/1250 sec, ISO 1000]

To čo ma fascinuje na “wild” fotografovaní je možnosť spoznať a porozumieť správaniu sa zvierat v ich prirodzenom prostredí. Často sa tieto informácie nedozviete v žiadnej dostupnej literatúre a sem tam narazíte na veci, ktoré možno doteraz ani nikto nepozoroval. Nie raz sa mi stalo, že som sa prichytil ako sa len pozerám a vôbec sa nesnažím fotografovať. Proste ten zážitok a atmosféra ma dostali. Dlho som nechápal prečo sa vo vzduchu napádajú jedince nesúce potravu s tými čo vôbec nelovia. Až po čase som pochopil, že to vlastne samce vracajúce sa s potravou, bývajú atakované kŕmiacimi samicami alebo vyletenými mláďatami. Samce im korisť pustia a oni ju vo vzduchu chytia. Ukázalo sa, že to nie je vôbec zákerný útok ale takto si predávajú úlovky zámerne.

samec kane močiarnej (Circus aeruginosus) s korisťou pre mláďatá

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 5, 1/4000 sec, ISO 800]

Rovnako bolo zaujímavé sledovať teritoriálne správanie v okolí hniezd. Kane mali rozdelené rybníky na zóny, kde v okolí cca. 50-70m od hniezda nestrpeli iné jedince. Akonáhle pri hľadaní potravy zaletel samec alebo samica do cudzieho teritória, nasledoval zastrašovací útok od niektorého z rodičov. Taktiež som si myslel, že lovia potravu na rybníkoch, kde chytajú mladé vtáky lysiek a podobne. Na prekvapenie chodili prakticky výlučne loviť na okolité polia odkiaľ nosili hraboše a iné hlodavce. Kaňu nesúcu uloveného vtáka som videl len pár krát. Takto by sa dalo pokračovať hodiny, treba to zažiť

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus) varuje ostatných pred hrozbou škrekotom

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 4, 1/4000 sec, ISO 1000]

Po týchto všetkých zážitkoch som na konci leta od miestnych záhradkárov dozvedel, že pár krát videli ako sem niekto s brokovnicou chodil strieľať kane. Nepochopím z akého dôvodu, veď lovia prakticky výhradne hlodavce škodiace poľnohospodárom. Ale ako som sa už x krát presvedčil, ľudská blbosť nepozná hraníc. Bohužiaľ ale stále ma dokáže prekvapiť kam sme až tieto hranice schopní posunúť a čoho všetkého sme schopní….

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus) pristáva po krátko lete

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/2500 sec, ISO 1000]

Už teraz viem, že na budúcu sezónu s nimi zasa strávim nejedno pekné ráno alebo večer. Mám veľa nápadov čo spraviť inak a ako ich ešte lepšie zachytiť fotoaparátom. Napriek tomu, že sa jedná o bežný a sokolnícky nezaujímavý druh, čas strávený s nimi stál zato. Možno sa vám fotografie týchto dravcov budú páčiť. Každá bola vydretá

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/1600 sec, ISO 1000]

samec kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/4000 sec, ISO 1000]

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/2500 sec, ISO 1000]

samica kane močiarnej (Circus aeruginosus) s korisťou

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 8, 1/500 sec, ISO 640]

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 6.3, 1/500 sec, ISO 1000]

mláďa kane močiarnej (Circus aeruginosus)

[Canon EOS-1D Mark IV, Canon 500/4, F 5.6, 1/2000 sec, ISO 1600]

samička sa kŕmi čmeliakom od svjho vyvoleného [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/1000 sec, ISO 320]

Včeláriky som pozoroval od druhej polovice mája kedy prileteli z Afriky. Postupne zapĺňali svoju dlhoročnú hniezdnu lokalitu. Hmyzu bolo v tom čase ešte veľmi málo. Mal som strach aby po tak náročnom lete nezomreli hladom. Avšak tak skúsení lovci si našli dostatok potravy kým sa o pár dní oteplilo. Vo vzduchu prebiehali zúrivé boje o hniezdne nory a hlavne o priazeň samičiek. Samce potom nosili samičkám dobroty aby dokázali, že sú dostatočne dobrými partnermi, ktorí hravo uživia ich budúcich potomkov.

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 5, 1/500 sec, ISO 800]

Fotografovať som chodil najradšej pred východom slnka. Vtedy boli vtáky ešte ospalé a hladné. Intenzita lovu bola vysoká. Naopak plachosť bola minimálna takže sa dalo fotografovať z relatívne krátkej vzdialenosti. Samozrejme bez fotokrytu by to nemalo zmysel. Zotrval som tak 2 maximálne 3 hodiny od východu kedy ešte mali slnečné lúče príjemnú farbu. Keď prialo počasie a mal som čas tak som sa vracal cca. 2 hodiny pred západom slnka.

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 320]

Keďže v júly som sa venoval fotografovaniu krakle belasej v Maďarsku a káne popolavej na rybníkoch nepodarilo sa mi vyfotografovať rozkrmovanie mláďat potom ako vyleteli z hniezd. Snáď budúci rok sa mi to už podarí. S fotografií, ktoré vznikli počas času stráveného s včelárikmi, som vybral zopár tých čo sa mi páči najviac. Možno sa budú páčiť a potešia aj vás.

samček poletoval okolo svojej samičky [Canon EOS 7D, 300 mm, F 6.3, 1/800 sec, ISO 200]

s korisťou  [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/640 sec, ISO 320]

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/800 sec, ISO 320]

šup tam s ňou [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/1600 sec, ISO 320]

Včelárik zlatý ( Merops apiaster ) [Canon EOS-1D Mark IV, 300 mm, F 8, 1/1250 sec, ISO 320]

samček asi ukazuje kde bude ich budúce hniezdo   [Canon EOS 7D, 300 mm, F 6.3, 1/1250 sec, ISO 200]

moja vysnívaná “letovka” krakle s roztiahnutými krídlami a potravou v zobáku

Celkovo sme tento rok absolvovali 4 cesty do Maďarska. Cieľom bola relatívne mála plocha v strede Maďarska, ktorú sme si minulý rok familiárne nazvali Krakľovo. Počas prvej cesty keď ešte boli szalakóty v Afrike, sme len sondovali kde sa nachádzajú vhodné dutiny. Vedeli sme, že počas sezóny, keď tu už budú hniezdiť, bude už vegetácia tak rozrastená, žeby ich hľadanie bolo oveľa ťažšie. Na tejto malej oblasti cca. 1-2 kilometre štvorcové sme našli okolo 10 vhodných dutín. S očakávaním sme pozerali do kalendára kedy príde čas párenia a prídeme na miesto sledovať, ktoré dutiny si vyberú.

krakľa belasá (Coracias garrulus)

Druhá cesta dopadla hrozne. Keď sa nedarí tak sa nedarí alebo ako sa hovorí “celé zle”. Podľa predpovede počasia malo byť polojasno 3 dni. Prišli sme na miesto a okolo obeda bolo menej svetla ako pred východom slnka. Podľa satelitných záberov sa počas tých troch dní stretávali kúsok od nás dva fronty, ktoré mali túto fotografickú tmu na svedomí. Na našu smolu ten s oblačnosťou sa stáčal a kumuloval rovno nad nami. Ďalšou našou smolou bol fakt, že v tom čase už všetky krakle sedeli na vajciach v dutinách a samce sa len lenivo pretŕčali na vrcholkoch okolitých stromov. Aby toho nebolo málo, týždeň predtým sa tadiaľ vraj prehnala silná smršť, ktorá vyvrátila viacero stromov vrátane niekoľkých starých vŕb v ktorých boli vhodné dutiny k hniezdeniu kraklí. nechceli sme tam len sedieť, a tak sme zabíjali čas fotografovaním sysľov. Tie mali rovnako kvôli počasiu útlm. Jediné čo nás tešilo bol fakt, že sme našli 7 obsadených dutín krakľami. Dúfali sme, že táto smola sa nám pri ďalšej ceste vykompenzuje krásnymi zábermi.

kŕmenie mláďat na dutine, tentokrát na prekvapenie slimákom!

A stalo sa. Tretiu cestu sme naplánovali na čas, kedy by už mláďatá mali mať cca. 14 dní. V tomto čase by ich kŕmenie na dutine malo dosiahnuť maximálnu frekvenciu a zároveň aj najpestrejšie menu v podobe potravy predkladanej rodičmi. O tom, že nič nikdy nevyjde tak ako plánujete, sme sa presvedčili aj teraz. Väčšina vyhliadnutých dutín bola v okolí zarastená tak, že sa tam nedalo vôbec fotografovať. Zároveň bol tento víkend najteplejší v histórií Maďarska (namerali 39,2 stupňa celzia v chládku). Kto fotografoval z krytu vie si predstaviť teploty a podmienky aké tam boli. Ale čo by šialenec ako my neobetoval pre fotografiu, a tak sme sa dva dni grilovali vo vlastnej šťave. Výsledok bol ale viac ako uspokojivý a keď porovnávam tohtoročné zábery s minuloročnými, tak by som tie z minula asi všetky vymazal . Fotografovali sme iba pri dvoch dutinách, jedna bola svetelne vhodná na ráno a druhá na neskoršie poobedie a večer.

takto nám zapózovala stará samica so samcom jašterice krátkohlavej,

ktorý pri boji o život pustil aj chvost, no nepomohlo..

Tento rok bola skladba potravy mláďat odlišná od tej čo sme pozorovali na dutine minulý rok. Kým minulý rok tvorili väčšinu obojživelníky a kobylky, tento rok do rannej dutiny nosili krakle hlavne chrústov. Poblíž dutiny boli dva topole, ktoré nimi boli doslova posiate. Nedalo sa to nazvať ani lov, skôr ich krakle zbierali zo zeme a z listov ako salónky z vianočného stromčeka. V druhej dutine tvorili hlavnú čast kobylky a pár krát priniesli aj jaštericu krátkohlavú. Obojživelníka nepriniesli za celý čas ani jeden krát. Je to pravdepodobne spôsobené veľkým suchom v danej oblasti oproti minuloročnému vlhkému letu. Vidieť to bolo po večeroch, kedy v okolí pár kilometrov zúrili naozaj divoké búrky, ale na oblasť kde sme boli my, nepadla ani kvapka. Po troch dňoch sa nám odchádzalo ťažko ale už po ceste domov sme rozmýšľali, kedy sa ešte vrátime.

najčastejšie lietali na dutinu s takýmito chrústami, pekne nasmerovanými hlavou do zobáka

Hneď ďalší víkend sme boli späť a bolo to ako o 5 minút dvanásť. V rannej dutine už chýbalo jedno mladé, ktoré poletovalo po okolí a zúfalo sa dožadovalo potravy od rodičov. V dutine už boli len posledné dve mláďatá. Jedno z nich nečakane vyletelo v prvé ráno a druhé hneď ďalší deň. Práve vyletenie posledného mláďaťa bolo pre mňa silným zážitkom. Sledovali sme ako sa čoraz viac vytŕča z dutiny, rodičia ho vôbec nekŕmili. V okolí počulo ako kŕmia jeho súrodencov a tak sa ho snažia vylákať von. Každú chvíľu zaliezlo dnu do dutiny, aby si natiahlo krídla. Po takejto niekoľko hodinovej dráme nakoniec vyhuplo na najbližší konár. Dalo nám pár sekúnd na fotografiu a odletelo vysoko do stromov ako by lietalo už roky.

mláďa krakle belasej s kusom kôry pár sekúnd po tom ako 1x vyletelo z dutiny, tomu sa povie hlad

I keď som tento rok nafotil viacero uspokojujúcich záberov už teraz viem, čo a ako by som chcel vyfotografovať na budúci rok. Možno sa budúci rok dostanem aj k fotografovaniu iných druhov vtákov, ktorých je v danej oblasti naozaj neúrekom. Ale tento rok to bolo celé len o krakliach, ale neľutujem.

minuloročná krakľa došla obzerať dutinu s mláďatami, asi sa priúčala ako to funguje

nakúkala zo všetkých strán na trčiace mláďatá

často to vyzeralo tak, že mláďa zožerie potravu aj s rodičom

krakľa belasá (Coracias garrulus) a večerná pohoda s kobylkou

a ďalšia krakľa belasá (Coracias garrulus)

pár krát priniesli do hniezda hrudu hliny, ktovie preco?

krakľa belasá (Coracias garrulus)

a opäť hruda hliny

medovec bielohrdlý (Lampornis castaneoventris)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 5, 1/250 sec, ISO 640]

Fotografovanie kolibríkov patrilo k hlavnej téme našej tohtoročnej výpravy do Kostariky. Väčšina výbavy, ktorú sme brali bola práve kvôli nim. Síce sme väčšinu špeciálnej výbavy ani nepoužili ale potom ako som videl čo všetko mal Radek v batohu (svetlá na vianočný stromček a podobne) ma už pri fotografovaní asi nič neprekvapí .  Ja som kvôli kolibríkom kúpil druhý blesk. Denne som čítal na weboch svetoznámich fotografov aké sústavy 3,4,5-8mich bleskov sú nutné pri fotografovaní kolibríkov. Bál som sa aby tie dva blesky neboli málo. Nakoniec som žiadny blesk ani nenasadil a hneď po návrate som ich predal.

kolibrík rubínovokrký (archilochus colubris)
[Canon EOS 7D, 300 mm, F 4, 1/1600 sec, ISO 200]

Po pár záberoch bez blesku a po debatách hlavne s Radkom som sa stotožnil s tým, že bez bleskov to ide tiež a možno ešte lepšie ako s nimi. Blesk totiž fotografií uberá prirodzenosť a rozmer. Niektoré hraničia až s produktovou fotografiou. Ja som sa rozhodol radšej fotografovať bez bleskov. Vďaka Canónu 5D MKII, ktorý ma pustil až do 3200 ISO, sa to dalo bez problémov.

najmenší kolibrík – snowcap (Microchera albocoronata)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4, 1/320 sec, ISO 1000]

Táto cesta sa mi viac pozdáva aj z dôvodu, že si nechcem ani predstaviť ako sa cíti ten maličký kolibrík keď ho obleskne sústava 4-8 bleskov. Ja na jeho mieste by som to asi musel chvíľu predýchavať . V prírode sú síce zvyknutí na blesky počas búrok ale ako sa vraví všetkého veľa škodí. Niekedy je menej viac a tak sme sa rozhodli to robiť inak. S výsledkom som spokojný. Budem rád ak aj vás pohľad na týchto malých operencov poteší.

jagavička bieloškvrnná (Anthracothorax prevostii)
[Canon EOS 7D, 300 mm, F 5, 1/1000 sec, ISO 800]

Discosura conversii alebo “súdok” ako sme ho volali
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 6.3, 1/200 sec, ISO 2500]

kolibrík bielošijí (Florisuga mellivora)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 7.1, 1/800 sec, ISO 3200]

Klais guimeti
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 7.1, 1/2000 sec, ISO 1000]

jagavička malachitová (Colibri thalassinus)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4, 1/2000 sec, ISO 1600]

Našťastie to by nebol Roman keby nenašiel aj tento rok dudka .

dudok chochlatý (Upupa epops)
[Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/400 sec, ISO 1000]

Väčšina dudkov v čase fotografovania už vyviedla svoje mladé. Pravdepodobne išlo o náhradnú znášku kedy tento pár dudkov o pôvodné vajíčka prípadne mláďatá prišiel. Mohlo to byť kvôli zatopeniu dutiny počas silnej búrky alebo si nejaký predátor pochutil na ich potomstve. Ak sa tak stane a je ešte dosť času na náhradnú znášku, dudky ale aj iné vtáky sa pokúsia a nové potomstvo. V tejto náhradnej znáške obvykle býva menší počet vajíčok a náhradné potomstvo má menšiu šancu prežiť.

dudok chochlatý (Upupa epops)
[Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/400 sec, ISO 1000]

Mláďatá vtákov musia za kratší čas vyrásť a zosilnieť na toľko aby na koniec leta boli schopné odletieť na juh. Preto ich rodičia kŕmia prakticky nonstop.  Vďaka tomu je fotografovanie dudkov na dutine veľmi intenzívne. Hlavne samec sa vracal niekedy za menej ako 10 minút od predošlého kŕmenia. Samica si svoje odrobila počas sedenia na vajíčkach a počas kŕmenia mláďat len občas chodí vyčistiť dutinu od trusu.

dudok chochlatý (Upupa epops)
[Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/400 sec, ISO 1000]

Dutina v ktorej dudky hniezdili bola umiestnená v hrubom horizontálnom konári. Vchod do nej je taktiež netypicky zvrchu. Strom rastie na okraji lesíka, čo spôsobovalo presvitanie slnečných lúčov vytvárajúcich prepaly. Preto sa najlepšie fotografovalo keď slnko zakryli mraky alebo keď celú oblasť dutiny zatienili okolité stromy. Síce som kvôli tieňu musel zvýšiť ISO na hodnoty 1000+ ale inak by ho nebolo vôbec možné fotografovať. Canon 1D MKIV zvláda vyššie hodnoty ISO horšie ako Canon 5D MKII. Ale aj tak do ISO 1600 je šum prijateľný a ľahko odstrániteľný. A tak vzniklo zopár fotografií, ktoré ma potešili a snáď sa budú páčiť aj vám.

dudok chochlatý (Upupa epops)  vylieza z dutiny
[Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 4, 1/800 sec, ISO 1250]

Zvláštnosť tejto dutiny vo mne vzbudzovali túžbu vyfotografovať si mladé dudky trčiace z dutiny natočenej smerom nahor. Bohužiaľ tri dni potom ako som ich fotografoval mi Roman oznámil smutnú správu. Do dutiny sa dostala pravdepodobne kuna a vyžrala mláďatá. Samec ešte pár dní potom poletoval okolo dutiny a zúfalo volal na mladé. Tento párik už asi tento rok mladé dudky neodchová. Ale aj to je príroda a aj kuny potrebujú kŕmiť seba a svoje mláďatá rovnako ako dudky.

dudok chochlatý (Upupa epops)
[Canon EOS-1D Mark IV, 500 mm, F 5.6, 1/400 sec, ISO 1000]

myšiak sivý (Buteo nitidus)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 4, 1/80 sec, ISO 2000]

Dravce sú v Kostarike menej plaché ako na Slovensku ale aj tak je ich úniková vzdialenosť cca. 20m. Preto je každá vydarená fotografia vzácna. Akonáhle sme niektorého zbadali ako sadol niekde poblíž nezaváhali sme a snažili sme sa dostať čo najbližšie. Zároveň bolo treba dostať objekt do čo najzaujímavejšej kompozície.

čimačima pobelavá (Milvago chimachima)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 5, 1/1000 sec, ISO 640]

Na dravce sme mali najviac šťastia v Národnom parku Corcovado, ktorý je po Amazónii miestom s najväčšou biodiverzitou na planéte. Dodnes ľutujem, že sme si na návštevu tohto raja na Zemi vyčlenili len 3 dni. Ak sa nájde niekto kto ma presvedčí aby som sa do Kostariky vrátil tak Corcovado bude patriť k hlavným cieľom cesty.

myšiak antracitový (Buteogallus anthracinus)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 9, 1/400 sec, ISO 640]

Okrem Corcovada nám zapózovali dravce aj v Národnom parku Cahuita na karibskom pobreží a Národnom parku Carara pri Tichom oceáne. V Carare sme dokonca videli orlovca ako ulovil rybu a volavka sa k nemu snažila priblížiť a vziať mu ju. Z tejto scény však mám len dokumentačné fotografie. Snáď nabudúce

myšiak antracitový (Buteogallus anthracinus)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 9, 1/400 sec, ISO 640]

čimačima pobelavá (Milvago chimachima)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 5, 1/1000 sec, ISO 640]

čimačima pobelavá (Milvago chimachima)
[Canon EOS 5D Mark II, 300 mm, F 5, 1/3200 sec, ISO 640]

myšiak veľkozobý (Buteo magnirostris)
[Canon EOS 7D, 300 mm, F 4, 1/100 sec, ISO 640]