Po dlhšom čase som sa vrátil k rozsiahlej zbierke fotografií z Pantanalu. Nebudem vás už trápiť vypisovaním o konkrétnom druhu. Skôr som si len pripravil zopár fotografií ďalších druhov vtákov, ktoré sme stretli. Za druhové určenie týchto ale aj časti predchádzajúcich druhov ďakujem kamarátovi Ing. Radovanovi Smolinskému, Ph.D. .
Áno, je to tak. Málokto vie, že na Slovensku žijú scinky. Presnejšie jediný druh a to krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii). Je to náš najmenší jašter a zazrieť ho v prírode nie je vôbec jednoduché. Pre mňa osobne začína jar vždy výpravou na juh Slovenska kde sa snažím nájsť a vyfotografovať tieto prekrásne stvorenia.
Ak sa na Slovensku pokladá rybárik riečny (Alcedo atthis) za klenot medzi vtákmi, tak Pantanal ma týchto klenotov hneď niekoľko. Počas môjho pobytu som mal možnosť sa stretnúť s 3 druhmi, ktoré tu žijú. Rovnako ako iným dravým vtákom sa im darí vďaka obrovskému množstvu rýb v riekach, jazerách a mláčkach po celom Pantanale.
Začiatkom apríla som mal veľké šťastie, keď počas nášho výletu zameranom na mapovanie plazov sme sa ubytovali v chate tesne nad poľom kde sa v mlákach po výdatných dažďoch hromadne zišli rosničky zelené (Hyla arborea) zo širokého okolia.
Keď som premýšľal ako nazvať krátke zamyslenie sa nad víkendom s novým objektívom najvýstižnejší mi prišiel citát “Bol to on, môjho srdca šampión!”. Nie je to žiadna prevratná novinka, objektív je na trhu už pár rokov, ale pre mňa je to presne to čo som hľadal a potreboval. Už dávno nie som zástancom nákupu najnovších hitov len preto, že sú to novinky a marketing výrobcov sa nás snaží presvedčiť o ich jedinečnosti a prevratnosti. Skôr hľadám rozumný kompromis, ktorý za prijateľnú cenu dokáže uspokojiť moje reálne potreby.
Keď som prvýkrát zazrel volavku juhoamerickú (Ardea cocoi) pri vjazde do Pantanalu hneď som si spomenul na “našu” volavku popolavú (Ardea cinerea). Okrem rozdielov vo farbe bol asi hlavným znakom pre mňa fakt, že tieto volavky neodleteli kým sme sa nepriblížili po vlastných na 20 metrovú vzdialenosť.
Konečne! Určite nielen mňa už prestalo dávno baviť pochmúrne zimné počasie. Prvý teplý víkend ma nenechal chladným a vybral som sa skúsiť šťastie do prírody. Zaujímalo ma či už aj jašterky a iné plazivé príšerky spozorovali koniec zimy. Bohužiaľ ešte to týždeň až dva potrvá. Našiel som ale kopec kde ešte zostal posledný sneh a povedal som si “možno tam budú aj snežienky!”.
Brazílsky Pantanal je bez najmenších pochybností vtáčí raj – žije tu okolo 700 druhov vtákov. Mňa osobne vždy najviac potešil pohľad na Anhingu, ktorá je vzdialeným príbuzným kormoránov.
Stretnutia s opicami (presnejšie primátmi) vo voľnej prírode majú zvláštnu atmosféru. Tieto tvory sú neskutočne hravé a inteligentné. Väčšinou sme ich mali možnosť pozorovať len zdiaľky. Raz nás však pustili bližšie…
![]()
Z obrovského množstva zvieracích druhov, ktoré sme v Pantanale stretli na mňa najviac zapôsobilo stretnutie s veľmi zriedkavým teju kajmaním (dracaena paraguayensis).















